|
U proteklih desetak godina intenzivno sam radio na oblikovanju, zaživljavanju i početnom funkcioniranju sljedećih međunarodnih i nacionalnih organizacija univerzalno-humanističkog i univerzalno-religijskog karaktera:
-
Hilelista rondo (inicijator i prvi koordinator svjetske esperantske hilelističke grupe)
-
Homaranisma Asocio Tutmonda (inicijator svjetske esperantske homaranističke organizacije)
-
Hilelista Esperanto-Komunumo (inicijator i prvi koordinator svjetske esperantske hilelističke organizacije)
-
Liga Humanitas (inicijator i koordinator nacionalno-međunarodne univerzalno-humanističke organizacije do njenog gašenja)
-
Građani svijeta (inicijator i koordinator nacionalne organizacije građana svijeta do njenog gašenja)
-
Zajednica hrvatskih unitarijanaca i univerzalista (inicijator i koordinator nacionalne konfesionalno-humanističke organizacije do njene transformacije u nacionalnu univerzalno-humanističku organizaciju)
-
Zajednica Humanitas (inicijator i prvi koordinator nacionalne univerzalno-humanističke organizacije)
-
Portal Humanitas (inicijator, glavni i odgovorni urednik i webmaster prvog hrvatskog humanističkog portala, neko vrijeme prvog hrvatskog portala za razvedene, udovice, udovce i sve koji žive sami)
-
Portal Zagreba Esperantisto (suinicijator, urednik i webmaster portala zagrebačkih esperantista)
-
Portal Razvedeni.net (inicijator, prvi glavni i odgovorni urednik i webmaster novog hrvatskog portala za razvedene, udovice, udovce i sve koji žive sami)
Dok o tome ne napišem članak na hrvatskom jeziku na raspolaganju je tekst što sam ga napisao na esperantu pa ga je slovački humanist Pavel Krupa za potrebe slovačkih humanista preveo na slovački jezik:
Humanisti v Chorvátsku
Zajednica Humanitas je prvá a zatiaľ jediná humanistická organizácia v Chorvátsku. Do slovenčiny môžeme preložiť ako Spoločnosť humanistov alebo Združenie humanistov, esperantsky Komunumo Humanitas a anglicky The Humanitas Community.
Myšlienka vytvorenia humanistickej organizácie v Chorvátsku sa nerodila ľahko. Počas minulého desaťročného vojenského rozpadu bývalej Juhoslávie som sa stal dôstojníkom Chorvátskej armády. Intenzívne som vnímal nezmyselnosť a hrôzu vojnového „riešenia“ národných a ideologických konfliktov. Počiatky môjho nadšenia pre humanizmus začali v mestskej knižnici v Záhrebe, kde som sa náhodne dostal k učebnici esperanta. Zaujalo ma nielen samotné esperanto, ale aj myšlienky šíriace sa z esperantského hnutia: ideológia svetového mieru, priateľstva a spravodlivosti.
Na moje prekvapenie, pri učení esperanta som sa oboznamoval s faktami a ideami šíriacimi sa medzi esperantistami po celom svete. Zistil som, že aj tvorca esperanta, varšavský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof, mal ťažké osobné, či životné skúsenosti s nechuťou, ba dokonca s nenávisťou a vytváraním rôznych konfliktov medzi rôznonárodnými a rôznojazyčnými ľuďmi v jeho regióne. Zamenhof okrem neutrálneho jazyka (pretože nepatril žiadnemu národu) projektoval aj neutrálne a racionálne náboženstvo, zakladajúce sa fakticky len na svetoznámom zlatom etickom pravidle – nerob ľuďom nič, čo nechceš, aby robili tebe.
Pôvodne dal Zamenhof svojmu projektu názov hilelizmus, podľa mena antického hebrejského rabína Hillela (75 p. n. l. – 5 n. l.), ktorý celú Tóru (v kresťanskom poňatí Starý Zákon) zostručnil na spomenuté zlaté pravidlo. Hillel bol sám mierny a tolerantný mudrc, ktorý postavil proti sebe náboženský formalizmus a fanatizmus. Zamenhof vnímal esperanto len ako jazykovú časť hilelizmu, ako časť čohosi oveľa objemnejšieho, až svetového a životného projektu. Veľmi málo esperantistov s tým súhlasilo, a boli pripravení prijať iba esperanto ako „neutrálny mostový jazyk“ pre ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi.
Nadchnutý neutrálno-náboženským projektom Zamenhofa, a pozorným preštudovaním aj ďalších súvislostí s týmto projektom, som postupne spoznával, že v literatúre sa nachádza mnoho podobných projektov neutrálneho, racionálneho a univerzálne akceptovateľného náboženstva (alebo presnejšie univerzálno-etickej konfesie) v renesančnom období. Projektami ideálneho štátu sa zaoberal nejeden významný mysliteľ, či bývalý koryfej humanizmu ako životného pojmu, či svetového hnutia. Napríklad sir Thomas More vo svojom svetoznámom diele „Utópia“, Thomas Campanella, a aj chorvátsky rodák Franciscus Patricius. V humanistickej literatúre a v literatúre o humanizme je možné dočítať sa, že humanizmus má svoje korene z jednej strany v kresťanstve oslobodenom poevanjelickými dogmami, a z druhej strany vo voľnom a kritickom helénskom a románskom rozmýšľaní človeka o živote a svete.
Helénske ideály o pestovaní ducha a tela – „paideia“ – a o pestovaní ľudomilnosti, ľudskosti, ľudskom sebasprávaní – „filantropia“ – sa dostali do širšieho povedomia vďaka neskorším románskym ideálom – „humanitas“. Pod ideálom „humanitas“ sa viac menej od čias románskeho znamenitého Cicera rozumie civilizácia, osvietenosť, ľudomilnosť, kultúrnosť, priateľskosť, mierumilovnosť, tolerantnosť, miernosť, láskavosť, dobrý vkus či zmysel pre vedu, kultúru a umenie. Následne, po podnete na založenie Hilelistického krúžku koncom roka 2000 v hlavnom meste Chorvátska – Záhrebe, v septembri 2001 zmenenom na Hilelistickú esperantskú spoločnosť, som sa rozhodol založiť organizáciu Liga humanitas (esperantsky: Ligo Humanitas, anglicky: The Humanitas League), ktorá by kultivovala a rozširovala ideál „humanitas“ v chorvátskom jazyku, ale aj v iných krajinách pomocou jazyka esperanto.
Liga humanitas bola založená dvomi chorvátskymi esperantistami a dvomi chorvátskymi stúpencami esperantského hnutia 6. apríla 2002 v Mali Lošinj na adriatickom ostrove Lošinj, vedľa ostrova Cres. Na ostrove Cres sa narodil prominentný, z Chorvátska pochádzajúci humanista – renesančný humanista – Franciscus Patricius (chorvátsky Franjo Petrić). Sídlo Ligy humanitas bolo v Záhrebe. K Lige humanitas sa začali s veľkým entuziazmom pridávať nielen Chorváti, ale hlásili sa aj zo zahraničia. Medzi prvými esperantsky hovoriacimi cudzincami bol aj slovenský esperantista Ľubomír Fajth. Podľa vlastnej štatistiky z 20. apríla 2004 bolo v Lige humanitas 225 členov (z celkovo viac než päťdesiatich krajín), nadšených kultiváciou a rozširovaním ideálu humanitas alebo aspoň sympatizantov ideálu humanitas. Adresár členov bol publikovaný v troch jazykoch (chorvátskom, esperantskom a anglickom) ako ročenka Medzinárodný humanistický adresár.
Liga humanitas sa prezentovala pomocou obsahovo bohatej webovej stránky v dvoch jazykoch: v chorvátskom a v jazyku esperanto. Finančne fungovala vďaka viac menej skromným darom od svojich priaznivcov, ale aj od členov a priateľov tohto projektu. Pod hlavičkou organizácie Liga humanitas sa začalo vydávať štvorstranové mesačné revue „Humanitas“, ktoré bolo pripravované a tlačené pomocou počítačových technológií, a bolo uskutočnených niekoľko medzinárodných priateľských stretnutí a prednášok o humanizme, a o výnimočných humanistoch, v Kultúrno-informačnom centre v Záhrebe. Najpozoruhodnejším podujatím boli „Jarné humanistické dni“, ktoré sa uskutočnili od 30. mája do 1. júna 2003 v meste Pag na rovnomennom adriatickom ostrove. Členovia Ligy humanitas, na základe členskej karty, mali zľavu na vstupnom v Divadle satiry Kerempuh (Záhreb), pri kupovaní kníh v knižnici Studio (Záhreb) a pri objednávkach kníh z vydavateľstva Libro (Pula).
Neskôr Liga humanitas nadviazala spoluprácu s Universala Esperanto-Asocio (so sídlom v Rotterdame v Holandsku), a pomocou jedného svojho britského člena požiadala o členstvo v Medzinárodnej humanistickej a etickej únii (International Humanist and Ethical Union – IHEU, so sídlom v Londýne). Lenže výkonný výbor IHEU odmietol prijať za člena Ligu humanitas. Okrem iného preto, že na internetových stránkach Ligy Humanitas bol prezentovaný výňatok z Deklarácie svetového parlamentu náboženstiev (uskutočnený v Chicagu 4. septembra 1993), kvôli čomu výkonný výbor IHEU usúdil, že Liga humanitas nie je svetsko-humanistickou asociáciou, a že nespĺňa podmienky pre členstvo v IHEU.
Naozaj, v Stanovách Ligy humanitas nie je nikde indikovaná svetskosť, tým menej ateizmus u členov Ligy, pretože podľa presvedčenia svojich zakladateľov a tiež chorvátskej humanistickej tradície siahajúcej až do renesančnej epochy, v ktorej sa chorvátske adriatické mesta aktívne zúčastnili, humanizmus nemusí byť rozhodne svetský, a ešte menej ateistický. Napríklad vynikajúci chorvátsky poet a humanista Ivan Gundulić (1589-1638), podľa ktorého bola pomenovaná aj bratislavská ulica, bol hlboko náboženský človek. Istý čas na Gunduličovej ulici č. 12 sídlila Spoločnosť Prometheus. Alebo svetoznámy chorvátsky fyzik a humanista, akademik Ivan Supek (1915-2007). Ako aj väčšina koryfejov európskeho renesančného humanizmu boli kresťania (dokonca katolíci, napr. Erazmus z Rotterdamu a sir Thomas More). Dokonca Giordano Bruno bol panteista, a nie ateista. Spomedzi náboženských ľudí sú aj v dnešnej dobe pokrokoví myslitelia. Napríklad uznávaní teológovia Karl Barth (1886-1968) a Hans Küng (*1928), nepochybne s vysokými humánnymi a životnými postojmi, hoci sú nezriedka ostro kritizovaní a dokonca škodiaci svojej cirkvi.
Je faktom, že v súčasnosti majú nábožensky a nenábožensky založení humanisti väčšinou odpor konať spoločne. Ale zakladatelia Ligy humanitas nechceli nasledovať toto rozdelenie, preferujúc všeobecný humanizmus, majúci vo svojom jadre ideál „humanitas“ a prevyšujúce politické a náboženské rozdiely celého ľudstva. Liga humanitas uprednostňovala humanizmus ako spájajúci a životný postoj obsahujúci všeobecno-etické, širšie povedané všeobecno-ľudské hodnoty. Pre Ligu humanitas bol dôležitejší svetový mier, najmä zastavenie výroby jadrových zbraní, a podľa možností kvalitnejšia a rozsiahlejšia výchova cez vedu a umenie, než to, či nejaký človek trochu v srdci je veriaci alebo nie je, a do akej miery je veriaci ten, kto už je veriacim (či viac alebo menej tradične). Týmto smerom sa v modernom svetovom humanistickom hnutí vybrala Medzinárodná humanistická liga (International League of Humanists – ILH) so sídlom v Sarajeve. Medzi zakladateľov patril aj výnimočný chorvátsky humanista, akademik Ivan Supek. Lenže ILH je humanistickou asociáciou, v ktorej nie je možné priame ľubovolné členstvo bežných občanov. ILH si sama vyberá do svojich radov verejne známych ľudí, ktorých konanie je podľa kritérií kompetentných a členov ILH pozoruhodne humánne.
Liga humanitas bola vo svojom počiatočnom zameraní ambiciózna a otvorená širokej škále záujmov celej členskej základni, ale bez dostatočných finančných prostriedkov, aby mohla byť bezplatne otvorená každému esperantsky hovoriacemu občanovi želajúcemu stať sa jej členom (veď viac menej fungovala iba vďaka skromným dobrovoľným darom od svojich členov a priateľov). Nakoľko za necelé tri roky zhromaždila približne 50 členov v Chorvátsku, v porovnaní s dvestovkou zahraničných v Lige Humanitas, začiatkom januára 2005 ukončila svoju činnosť a prestala fungovať ako organizácia. Analýza neúspechu Ligy humanitas ukázala, že organizácii uškodil aj fakt, že jej svetovým pracovným jazykom nebola angličtina, ale esperanto. Teda jazyk, podľa môjho názoru síce veľmi ušľachtilý, podnetný a výnimočne ľahko naučiteľný, ale málo známy a rozširovaný; pre mnohých ľudí dokonca odporný.
Traja bývalí chorvátski členovia Ligy Humanitas na moju iniciatívu založili 16. februára 2005 národnú organizáciu pod názvom Građani svijeta so sídlom v Záhrebe (slovensky: Občania sveta, esperantsky: Civitanoj de la mondo), stavajúc pred organizáciou podobné ideály ako v prípade Ligy Humanitas, avšak iba s regionálnym zameraním na Chorvátsko a dúfajúc, že bude kvôli názvu v krajine viac akceptovaná. Mimo Chorvátska plánovala organizácia Občania sveta rozbehnúť intenzívnu spoluprácu so svetovoobčianskym hnutím, zvlášť so Svetovoobčianskym registrom v Paríži. Spolupráca so Svetovoobčianskym registrom bola úspešne nadviazaná za pomoci francúzskeho esperantistu a svetoobčana Daniela Duranda, ale ani Register nepomohol, aby 24. júla 2005 asociácia ukončila svoju činnosť, pretože po 5-tich mesiacoch mala iba 7 členov. Vývoj v chorvátskej asociácii po hrozných udalostiach krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie, na ktorom má najväčšiu vinu veľkosrbský režim Slobodana Miloševiča, nebol a ani doposiaľ nie je ani trochu priaznivejšie naklonený svetoobčianskym ideám.
A tak sa traja bývalí členovia Ligy humanitas a neskoršej národnej organizácie Građani svijeta 24. júla 2005 na môj podnet rozhodli založiť v Záhrebe organizáciu pod názvom Zajednica hrvatskih unitarijanaca i univerzalista (esperantsky: Komunumo de kroatiaj unitarianoj kaj universalistoj) hlásiac sa k svetovej komunite unitarianov a univerzalistov (prevažne unitárnych univerzalistov, anglicky: unitarian universalists, najpočetnejšie a najsilnejšie zastúpenej v USA a Kanade) fakticky deklarujú a praktizujú rovnaké humanistické ideály a hodnoty, ktoré od projektu Ligy Humanitas oni traja požadovali, aby sa začali rozširovať aj v Chorvátsku. Dovtedy nebola žiadna unitarianska a univerzalistická skupina v Chorvátsku. Za najväčší úspech Spoločnosti chorvátskych unitarianov a univerzalistov možno považovať renesančný večer v Kultúrno-informačnom centre v Záhrebe, uskutočnený 27. októbra 2005 a venovaný významnému španielskemu humanistovi Miguelovi Servetovi (1510-1553). Na príkaz Kalvina zo Ženevy bol Serveta upálený ako heretik. Počas slávnostnej večere sa konal aj koncert chorvátskeho renesančného súboru „Minstrel“.
Bohužiaľ ani Spoločnosť chorvátskych unitarianov a univerzalistov nezaujala bežného Chorváta, ktorý je pod silným konfesným vplyvom Katolíckej cirkvi. Na členov sa hľadelo akoby na nejakých náboženských sektárov. Od unitarianskych a univerzalistických komunít (skupín, kongregácií, asociácií) zo sveta neprišla žiadaná pomoc. Odbornými radami dobrovoľne pomohol iba jeden americký esperantista, v súčasnosti aktívny unitárny univerzalista a svetový federalista, pán Ronald J. Glossop. To nás neuspokojovalo a 1. januára 2006 organizácia zmenila meno na Zajednica Humanitas, predpokladajúc oveľa prijateľnejší názov medzi občanmi Chorvátska. Toto združenie humanistov je fakticky pokračovateľom (nástupcom) Ligy humanitas, podobne ako organizácia Građani svijeta adresovaná predovšetkým občanom Chorvátska a vykonávajúca svoju činnosť len v chorvátskom jazyku. Po začiatočnom relatívne úspešnom zrode, zvlášť spustením portálu Humanitas, vytvorenom v redakčnom systéme Joomla, sa o našu organizáciu začalo zaujímať niekoľko desiatok osôb, ale neskôr ich záujem ochabol. Koncom roka 2007 sa projekt opäť oživil, a teraz sa javí dosť perspektívny.
Portál Humanitas sa nachádza na exkluzívnej národnej doméne humanitas.hr. Ide o prvý humanistický portál v Chorvátsku. K 1. decembru 2007 bolo registrovaných na webovej stránke 33 užívateľov. V Združení humanistov je k tomuto dňu registrovaných 16 členov ( z ktorých 1 už rezignoval na členstvo, 1 je občan Británie a 1 občan Srbska). Hlavným predmetom činnosti Združenia humanistov je zhromažďovanie okolo portálu Humanitas chorvátsky hovoriacich ľudí berúc na vedomie alebo (znovu) spoznávajúcich humanizmus (v zmysle ideálu „humanitas“) ako svoj svetový a životný názor, alebo sa o humanizmus len zaujímajú. Združenie humanistov už nepovažuje za dôležité, aby malo čo najviac humanizmomilných Chorvátov. Stačí, aby sa stali členmi len tí, ktorí sú pripravení a chcú byť na poli Projektu Humanitas dobrovoľne aktívni. Ostatným postačí registrácia na portále Humanitas, a podľa potreby občasná zmena z pasívnej na aktívnu účasť.
Portál je približne raz za týždeň aktualizovaný rôznymi článkami s humanistickým obsahom. Je tam aj diskusné fórum, pokec (chat), kniha návštev a interný korešpondenčný program. V ňom je možné nájsť internetové odkazy na osobné blogy registrovaných používateľov portálu a bannery partnerov portálu Humanitas, vrátane webovej stránky mladých slovenských humanistov. Medzi záujemcami o projekt je mnoho ľudí veriacich (rôznych vierovyznaní) ako aj neveriacich. Nám na tom veľmi nezáleží. Najviac sťažuje vývoj nepriaznivý vzťah Katolíckej cirkvi v Chorvátsku ku ktorémukoľvek humanistovi (dokonca kresťanskému) a nedostatok finančných prostriedkov na propagovanie našich zámerov nielen na internete. Dary sotva stačia na udržanie portálu Humanitas na serveri. Predsa je niekoľko dobrovoľníkov, nadšencov v Združení humanistov a okolo portálu Humanitas, ktorí vec úspešne udržujú pri živote a majú snahu rozvíjať. Zatiaľ sa neuvažuje o vydávaní tlačeného revue v blízkej dobe, pretože na to chýbajú ako peniaze, tak aj ľudské zdroj
Na Portáli Humanitas je možné nájsť stručnú históriu humanistických myšlienok z antickej epochy, a takisto stručnú bibliografiu a aforizmové fragmenty z diel prominentných mysliteľov ako Diogenes, Demokrites, Aristoteles, Cicero, Markus Aurelius, Erazmus z Rotterdamu, sir Thomas More, Comenius, Helvetius, Herder, Bertrand Russell, Ivan Supek atď. Je možné z portálu stiahnuť pekné prezentácie s humanistickým obsahom vytvorené v programe Power Point. Jedným z hlavných cieľov pre budúcnosť Projektu je organizácia a realizácia podľa možností pravidelných (na začiatok pravdepodobne mesačných) stretnutí členov a priateľov Projektu Humanitas (Zajednica Humanitas a Portal Humanitas). V pravidelných stretnutiach nám bráni nevlastnenie vhodnej miestnosti. Dokonca sídlo nášho združenia – Oštarijska ulica č. 8 v Záhrebe – sa nachádza v mojom súkromnom byte.
Izvor: http://www.humanisti.sk/
|
